História

O tento krásny kút Spiša už od pradávna človek prejavoval záujem. Prvé materiálne dôkazy o osídlení chotára nás zaviedli do neuveriteľne vzdialenej minulosti, kde môžeme hovoriť o púchovskej kultúre z doby halštatskej, na ktorú nadväzovalo sídlisko z prelomu letopočtov. Archeológovia sa pri svojich výskumoch opierajú o katastrálne názvy obcí. Veľmi zaujímavým názvom v našom chotári je Hradisko. Toto pomenovanie poukazuje na to, že pravdepodobne sa tu nachádzalo hradné opevnenie z obdobia po príchode Slovanov na naše územie.

Z historického hľadiska je presné vymedzenie začiatkov existencie Vyšného Slavkova nemožné, keďže ani väčšie mestá Spiša nemajú presné určenia. V súvislosti s istými udalosťami, ktoré boli historicky zaznamenané, je možné dosť presne určiť totožnosť či časovosť. Približne v čase výstavby Spišského hradu začiatkom 13. storočia je spomínaná oblasť silného prúdu vody v údolí Slavkovského potoka – Slavkovské žriedlo. Takto prichádzame k najstarším dôkazom o osídlení.

Najstaršiu zachovanú písomnú správu o Spiši vydal kráľ Ondrej II. v roku 1209. Písomné dôkazy o osídlení terajšej dediny Vyšný Slavkov sú útržkovité.

Vyšný Slavkov mal v minulosti rôzne názvy: 1347 Wzaulouk, Owzalouk; r. 1471 Felsewzalok; 1773 Felső-Szalok, Wisny Slawkow; 1786 Felschő-Sálok, Ober-Schlauch, Wissný Slawkow; 1808 Felső-Szálok, Ober-Schlauch, Wyssný Slawkow; 1863-1895; 1898-1902 Felsőszalok; 1907-1913 Felsőszalók; 1920 Vyšný Slavkov.

Významné rody v obci

Z roku 1754 sa zachoval zoznam týchto miestnych zemepánov: Franciscus Horváth-Kissevicz, vdova po Ladislai Kolacszkovszký, Stephanus Kolacszkovszký, Emericus Radácsy, Casparus Simoni, Mathias Neiblingh, vdova po Casparis Roll, Ignatius Vitkócsy. V súčasnosti sa v obci nachádza už iba meno Kolačkovský.

Prešovský skupinový vodovod

V rokoch 1941-1949 bol vybudovaný na východnom Slovensku vodovod určený na zásobovanie mesta Prešov a 24 obcí ležiacich pozdĺž trasy vodovodu. Voda tečie z horského dolomitského útvaru Branisko, s hlavným výverom vo Vyšnom Slavkove. Vodovod je gravitačný s výškovým rozdielom 300 m medzi Slavkovom a Prešovom. Hlavný zásobovací rad je dimenzovaný na 100 l / sek. a je vyrobený z liatinového potrubia s O 350 mm v celkovej dĺžke 53 km. Na siedmich miestach sú vybudované prerušovacie vodojemy, z ktorých sú zásobované priľahlé obce. Tento skupinový vodovod vznikol z nutnosti získať pre Prešov nový zdroj vody, pretože miestny výtlačný vodovod už dlhé roky nevyhovoval.

Za tohto stavu a skutočnosti, že zásobovanie týfom zamoreného Prešova bezvadnou vodou sa ďalej odkladať nedá a vzhľadom na množstvo vody, ktorá sa dá získať z prameňov vo Vyšnom Slavkove, vydalo bývalé Ministerstvo hospodárstva v Bratislave nariadenie s mocou zákona č. 17/1947 Sl. R. zo dňa 16. januára 1941 o vybudovaní Prešovského vodovodu.

Roľnícke družstvo

V rámci kolektivizácie poľnohospodárstva Slovenska sa v 50. až 60. rokoch minulého storočia začali zakladať po dedinách a mestách. Jednotné roľnícke družstvá a štátne majetky.

Vo Vyšnom Slavkove bolo JRD založené ustanovujúcou schôdzou 10. augusta 1959, do ktorého vstúpilo 111 roľníkov.

V roku 1971 po 11 rokoch došlo k zlúčeniu so susedným družstvom v Bijacovciach a v roku 1975 sa už obe zlúčené družstvá Bijacovce a Vyšný Slavkov pričlenili k JRD „Nový Spiš“ so sídlom v Studenci. Tak vzniklo pomerne veľké družstvo, ktoré sa postupne rozvíjalo stavbami a stále novšou mechanizačnou technikou. Hospodárskymi výsledkami sa JRD v Studenci vypracovalo na popredné miesto nielen v okrese, ale aj na Slovensku. Rok 1990 bol opäť prelomovým. Na členskej schôdzi v Studenci bolo schválené rozčlenenie JRD „Nový Spiš“. Rozhodnutie sa týkalo vytvorenia samostaného družstva v Studenci a Bijacovciach. Keďže ani jedno z družstiev nemalo o Vyšný Slavkov záujem, neostávalo mu nič iné, iba sa osamostatniť. Začalo sa hospodáriť na 602 ha poľnohospodárskej pôdy, z toho na 180 ha ornej. Taktiež sa začalo s ťažbou dolomitského vápenca v kameňolome. Začiatok opätovne samostatného družstva sa veľmi nevydaril, keďže podnikateľské zámery predsedu nevyšli. Po týchto neúspešných zámeroch členská schôdza odvolala predsedu RD a voľbami bol zvolený predseda Milan Vyšňovský.

Roky 1992 – 1993 boli veľmi pre družstvo veľmi ťažké, takmer 4-miliónový nesplatený úver a iné dlhy vážne ohrozovali jeho existenciu. Všetky finančné záväzky sa však postupne podarilo vyrovnať. Prvé investície išli do živočíšnej výroby, zdokonalila sa technológia dojenia kráv a prvotného spracovania mlieka (dojenie do potrubia). Vyžadovalo si to opravy takmer celej elektroinštalácie budov, striech a pomaly sa obnovoval a rozširoval strojový park. Najväčšia investícia bola uskutočnená v roku 1998 v kameňolome, keď sa zakúpil kladivový mlyn na mletie vápenca a zrekonštruovala sa celá výrobná linka.

V súčasnosti sa obhospodaruje 592 ha poľnohospodárskej pôdy, chová sa 300 kusov hovädzieho dobytka.

Kultúrny dom

V druhej polovici minulého storočia sa začalo meniť aj sociálne a spoločenské prostredie na vidieku. Život na dedinách sa začal približovať mestskému. Prejavovalo sa to tým, že takmer v každej väčšej obci vznikali kultúrne domy, osvetové zariadenia, kiná, knižnice alebo iné účelové zariadenia, ktoré slúžili a napomáhali rozvoju miestnej kultúry. V 70. rokoch minulého storočia aj v našej obci sa stala naliehavou požiadavka dedinčanov postaviť kultúrny dom. V roku 1976 sa na pozemku Júliusa Micháleka začalo s výstavbou viacúčelovej budovy KD.