Cirkev

Program slávenia sv. omší v našej obci:

Sv. omše u nás klikni TU.

Odporúčame pozrieť http://www.veriaci.com/kalendar.php

História farnosti

Obec v stredoveku patrila medzi obce s výsadami: mohli stavať kostol, zvoliť si farára a tomu platiť dežmu. Vieme, že v r. 1397 už stál katolícky kostol pri Slavkovskom žriedle – uprostred dediny.

Kostol

kostolPodľa kanonickej vizitácie z r. 1693 bol kostol (na mieste dnešnej kaplnky pri Žriedle) pravdepodobne prestavaný ku cti sv. Michala Archanjela. Tento údaj je súčasne dôkazom veľkého vplyvu reformácie na obyvateľov dediny, pretože z troch patrónov kostola sú dvaja luteráni a iba jeden katolík. Ešte v roku 1693, keď rekatolizácia už zaznamenáva veľké úspechy, sa k luteránskemu vyznaniu hlásilo okolo 200 obyvateľov, ku katolíckemu iba 40 obyvateľov. Vnútro kostola bolo jednoduché, ale umelecky hodnotné. Oltár bol zložený z dosák, pomaľovaný obrazmi utrpenia Krista Pána. Vo vchode do svätyne bol kríž so sochou Panny Márie a sv. Jána. Z povaly visela železná tyč s kalichom. V kostole sa nachádzala kamenná krstiteľnica (zo 17. stor.), ktorá sa používa dodnes. Vo veži boli tri zvony, z ktorých sa zachoval iba jeden – cingalka. Dva väčšie zvony sa zachovali až do 1. svetovej vojny, kedy boli odovzdané na vojenské účely. V čase vojny bola z nevedomosti spálená aj stará socha sv. Michala Archanjela. R. 1699 je evidovaná katolícka farnosť (obnovená po reformácii) a súčasne sa zakladá farská matrika. Podľa vizitačného protokolu z r. 1700 sú v Slavkove všetci Slováci. R. 1712 hrozilo kostolu zrútenie, podmývalo mu základy a tak okolo r. 1733 bol prestavaný. R. 1883-4 bol na vŕšku uprostred obce postavený terajší kostol sv. Michala archanjela v pseudogotickom slohu. Jednoloďový, s rovným uzáverom presbytéria, pristavanou sakristiou, predstavanou vežou a západnou predsieňou. Presbytérium je zaklenuté ružicovou rebrovou klenbou, v lodi je kazetový maľovaný strop. časť vnútorného zariadenia, socha Panny Márie je gotická z konca 14. stor. (vystavená v SNG v Bratislave, gotický kalich z konca 14. stor. je dnes v Krajinskom múzeu v Budapešti). Barokový charakter má monštrancia z dielne majstra Szilássyho. Z 2. pol. 18. stor. sa zachovala socha sv. Jána Nepomuckého a baroková socha sv. Andreja apoštola, ktorá bola vo výklenkoch kaplnky uprostred dediny. Hlavný oltár je z konca 19. stor. Hlavný oltárny kameň bol vytesaný z jedného kusa. O výstavbu kostola sa zaslúžili kňazi Táll a Strišovský.

Terajšia fara bola postavená v druhej pol. 19. stor. Uprostred dediny, na mieste niekdajšieho kostola, stojí kaplnka s Lurdskou Pannou Máriou z konca 19. stor. Za dedinou medzi Skaľami sa nachádza kaplnka a v nej Božie muky z r. 1757. Na vrchu Sihoť, sa kedysi nachádzal pútnický kostol s kláštorom.

V obci máme tri cintoríny: jeden na začiatku dediny – slúžil predchádzajúcemu kostolu, druhý na kopčeku pri terajšom kostole. Tretí je na vyšnom konci dediny na východnej strane Bane, je to židovský cintorín.

K farnosti patrili filiálky: mlyny Boboč, Chmelnik, Lapidea, Vilcsense (Veľča).

Na veži kostola sú umiestnené hodiny, ktoré sú najpresnejším časom. Od 07.00 hod do 21.00 hod nám oznamuje celú hodinu krásna zvonkohra, za ktorej zabezpečenie ďakujeme sponzorom. V súčasnosti je okolie kostola krásnym priestranstvom, v areály ktorého sa nachádza aj hlavný cintorín. Na zveľadenie tohto areálu nám pomohli finančné prostriedky poskytnuté z európskych fondov vo výške 95.880,- €.

Kňazi pôsobiaci v obci od roku 1900
1898 – 1911 vdp. Andreas Marhevka (Reľov) 
1911 – 1931 vdp. Eleutherius Papp (Tisovec)
1931 – 1932 vdp. Július Hromada (Lipt. Hrádok)
1932 – 1934 vdp. Andrej Ivanecký – dočasný správca fary
1934 – 1943 vdp. Pavol Matis (Ordzoviany) 
1943 – 1951 vdp. Ján Fabián (Spišská Nová Ves) 
1951 – 1955 vdp. Šimon Hasaj (Nemešany) 
1955 – 1957 vdp. Ján Vrabec (Leopoldov) – dočasný správca fary
1957 – 1973 vdp. Štefan Vaverčák (Spišská Belá) 
1973 – 1974 vdp. Anton Tatarko (Lúčka) 
1974 – 1982 vdp. Jozef Hanzély, SVD (Hrabušice)
1982 – 1984 vdp. Štefan Boržík (Studenec) 
1984 – 1990 vdp. Michal Zajac (Šuňava) 
1990 – 1993 vdp. Barnabáš Bacskai (Prša okr. Lučenec)
1993               vdp. Ján Zentko (St. Ľubovňa) – dočasný správca fary
1993 – 2002 vdp. Anton Horník (Nitra) 
2002 – 2012 vdp. Rudolf Schuster (Poprad) 
2012 – 2013  vdp. Pavol Zaťko – dočasný správca farnosti
2013 – súčastnosť  vdp. Donát Čarnogurský

Dom charitas sv.Vincenta de Paul

charitaPo zrušení ZŠ vo Vyšnom Slavkove zriadila v roku 1994 Spišská katolícka charita v priestoroch bývalej školy Dom Charitas sv. Vincenta de Paula. V charitnom dome starí chorí a opustení ľudia nachádzajú zmysluplné a dôstojné naplnenie života. Toto zariadenie ponúka komplexné sociálne služby. Zabezpečuje varenie racionálnej a diabetickej stravy, taktiež pranie bielizne pre ťažko zdravotne postihnutých a starých nevládnych ľudí z obce Vyšný Slavkov. Všetkých klientov prijíma predstavená Domu Charitas po porade s lekárom a hlavnou sestrou podľa závažnosti jednotlivých prípadov. Uprednostňujú sa žiadatelia z obce. Ubytovanie je možné v dvojposteľových izbách so samostatnou kúpeľňou. Kapacita zariadenia je 13 osôb, čo umožňuje vytvorenie rodinného spoločenstva. Odbornú lekársku starostlivosť zabezpečuje obvodný lekár, ktorý spolupracuje s inými odborníkmi. Každú nedeľu v Dome Charitas je slúžená sv. omša. Podľa potrieb a želania, väčšinou prvý piatok v mesiaci, je vysluhovaná sviatosť zmierenia. Udeľuje sa aj sviatosť pomazania chorých. Túto duchovnú starostlivosť poskytuje miestny kňaz. Spoločenský život ľudí v Dome Charitas je založený prevažne na stretávaní sa s ich príbuznými. Pracovníci sa snažia udržiavať duševnú sviežosť opatrovaných vypĺňaním ich voľného času – usporadúvajú sa jubilejné oslavy, výlety do okolitého prostredia, každoročne sa konajú púte. Na spríjemnenie atmosféry v charitnom dome prispievajú svojimi vystúpeniami aj deti z materskej a základnej školy z Vyšného i Nižného Slavkova.

Starí a chorí ľudia potrebujú cítiť záujem svojho okolia, netreba ich nechávať v úzadí. Aj keď sú ich schopnosti obmedzené, spomienky im zostávajú a môžu ich rozdávať ostatným. Každý vek ľudského života má svoj pôvab, krásu a užitočnosť. A to má aj staroba.