Organizácie

    V minulosti kultúra vo Vyšnom Slavkove bola závislá na tom, aký učiteľ alebo kňaz v dedine v danom čase pôsobil. Zásluhou kňazov a učiteľov sa najviac hrávalo ochotnícke divadlo, uskutočňovali sa kurzy varenia, šitia, rôzne poľnohospodárske prednášky v nedeľných školách sa učili o pestovateľstve, včelárstve a modernom hospodárstve. Založil sa spolok Červeného kríža a hasičský zbor.

    Ochotnícke divadlo bolo zamerané na činoherné hry z dedinského prostredia s ľudovou tematikou, ale najčastejšie veselohry. Ľudia sa po ťažkej, namáhavej práci radi zasmiali. Takmer pravidelne sa každoročne nacvičovali predstavenia na Vianoce a fašiangy, neskoršie estrády, ktoré obyčajne režíroval miestny učiteľ alebo farár. Veľkým prejavom kultúry bola samostatná príprava javiska a kulís, ktoré si ochotníci zhotovovali sami. Boli konštruované tak, aby sa nimi dalo ľahko manipulovať (postaviť, rozobrať, premiestniť …). Divadelnou sálou bola školská trieda – v čase predstavenia priam praskala vo švíkoch.    

    „Odborná“ ľudová kritika publika určovala hercov pre nasledujúce predstavenia. Nedá mi, aby som z režisérov nespomenul pána farára Fabiána, ktorý bol telom aj dušou oddaný divadlu aj športu. Divadelné predstavenia boli vždy v permanencii nielen v Slavkove, ale aj v okolitých dedinách. V športe sa okrem futbalu venovala pozornosť aj volejbalu a turistike. Jeho zásluhou boli počas prázdnin organizované športové hry aj za časti susedných dedín. Tento kňaz sa zaslúžil o zavedenie autobusových liniek na Spiš a Šariš (postavené boli autobusové garáže), podnietil občanov na obnovenie schodiska ku kostolu, kaplnky Lurdskej Panny Márie a inštalovanie vežových hodín.